Boli sme, videli sme... Exkurzné vyučovanie Osvienčim Krakov
Je 23.október, ešte šero a my vyrážame na cestu, ktorá trvá niekoľko hodín, ale s odhodlaním, že uvidíme niečo, čo sa do dejín zapísalo ako čin proti ľudskosti....Áno, ideme do Osvienčimu, múzea obetí fašizmu. V táboroch Osvienčim a Brezinka sme sa zamýšľali nad zmýšľaním nacistov, ako len mohli úplne ignorovať, až sa vysmievať prísloviu: Čo človek zasieva, to aj zožne. No napriek tomu, sa rozhodli robiť to, čo robili.
Jeden dom v tábore Osvienčim je celý, ako súčasť múzea, venovaný slovenským Židom; a na zamyslenie všetkým tým, ktorí represie voči Židom schvaľovali. A tu musíme myslieť vždy nato, že musíme ostať ľuďmi za akýchkoľvek okolností. Zo Slovenska tu bolo v rokoch 1941 až 1944 odvezených 65 692 ľudí, z ktorých sa domov vrátilo 348.
Meno obce „Brezinka“, poľsky Brzezinka, pri ktorej vznikol najväčší vyhladzovací tábor 2. svetovej vojny, je odvodené podľa neďalekého brezového lesa, pričom jej pôvodný názov bol, aj keď je to na neuverenie, „Rajsko“.
Dodnes sa zachovalo celkovo 45 murovaných a 22 drevených barakov. Viditeľné sú aj zvyšky plynových komôr a kremačných jám pre pece. Dobové je aj oplotenie, komíny a základy zničených barakov.
Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 2,5 milióna ľudí; hlavne Židov. Odhaduje sa, že zavraždených tu bolo 1,1 milióna ľudí. Takmer 1 milión deportovaných hneď po príjazde bolo poslaných do plynových komôr alebo zastrelených. Asi 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania...
Odchádzame smutní, zamyslení, ale aj zhrození tým, čo sa tu udialo...Určite nezabudneme a uvedomujeme si, že sa to už nikdy nesmie zopakovať...
Nasledujúci deň, 24. októbra je na programe Krakov, slnko krásne svieti a my sme tentokrát očarení krásnym historickým mestom...
Hrad Wawel. a katedrála
Najdôležitejšou pamiatkou starého mesta, kde končila krakovská kráľovská cesta, je hradný komplex Wawel. Práve tu sa nachádza hrad a katedrála.
Hrad sa pyšne týči nad riekou Visla. A má na to plné právo, nakoľko je Wawel najnavštevovanejšou pamiatkou celého Poľska a rovnako je aj súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V minulosti bol hrad Wawel sídlom poľských kráľov, v súčasnosti je to múzeum s niekoľkými expozíciami.
Dozvedeli sme sa, že k Wawelu sa viaže viacero legiend. Tou najznámejšou je však legenda o drakovi, ktorý sa usídlil v jaskyni Smocza jama pod hradným kopcom. Aby sa obyvatelia vyhli jeho teroru, pravidelne drakovi odovzdávali obete. Keďže na zničenie draka nestačila ani sila, ani zbrane, museli ho jednoducho prekabátiť. Drakovi podstrčili ovce naplnené sírou, po ktorých poriadne vysmädol. Vydal sa teda k rieke Visla, kde pil a pil, až kým mu brucho spálené sírou neprasklo a draka neroztrhalo.
O tom, kto drakovi podstrčil ovce sa traduje viacero verzií. Jedna hovorí o obuvníkovi, ktorý za záchranu mesta dostal pol kráľovstva a princeznú za ženu. Ďalšia verzia zase zmieňuje ako záchrancu kniežacieho syna Kraka, po ktorom bolo následne mesto Krakov pomenované.
Krakovského draka môžete vo Waweli vidieť aj dnes. Na pamiatku tejto legendy bola pod hradom Wawel postavená jeho socha, po poľsky Smok Wawelski, ktorá v 5 minútových intervaloch chrlí oheň. Podľa nášho sprievodcu, pána Slaweka, vraj rád jedáva Čechov a Slovákov ... My sme mu asi nechutili.... Samozrejme, to bol vtip. Skutočná je aj jaskyňa Smocza jama, ktorá býva v niektorých obdobiach prístupná verejnosti...
Videli a zažili sme toho ešte veľa, to je len malá ochutnávka, a preto sme odišli s tým, že si niečo podobné určite zopakujeme.